Název ISBN Sklad
Fotograf Bazovský 9788080592103 3
Autor Překladatel Nakladatel Jazyk Počet stran Rok vydání
Aurel Hrabušický a Alexandra Kusá Paul&Elena McCullough Slovenská národní galerie EN resumé, SK 176 2018
Šířka Výška Váha
17 cm 24 cm 0.66kg
350 Kč s DPH
Skladem
ks

Miloš Alexander Bazovský byl pravděpodobně prvním slovenským výtvarníkem, který se věnoval fotografii ve větším rozsahu. Dosud je známo zhrube 500 negativů, převážně ve formátu 6x9 cm, které se zachovaly v Archívu výtvarného umění ve Slovenské národní galerii v Bratislavě.

Miloš Alexander Bazovský byl pravděpodobně prvním slovenským výtvarníkem, který se věnoval fotografii ve větším rozsahu. Dosud je známo zhrube 500 negativů, převážně ve formátu 6x9 cm, které se zachovaly v Archívu výtvarného umění ve Slovenské národní galerii v Bratislavě.


Výtvarné dielo Miloša Alexandra Bazovského ako jedného zo zakladateľov modernej slovenskej maľby bolo už mnohokrát predstavené na výstavách a v publikáciách. Ale Bazovského ako fotografa prezentujeme na pôde SNG po prvý raz. Ako fotografujúci výtvarník mal síce medzi umelcami na Slovensku predchodcov (Ladislav Mednyánszky, Gustáv Mallý), bol však prvým, ktorý dokázal byť moderným výtvarníkom a moderným fotografom súčasne. Fotografický aparát používal (najviac v 30. - 40. rokoch 20. storočia) namiesto skicára, jeho pomocou budoval akúsi vizuálnu databázu motívov, ktoré sa súbežne alebo neskôr objavili v jeho výtvarných dielach. Fotoaparát používal jednoducho ako jeden z ďalších výtvarných prostriedkov a komponoval priamo v jeho hľadáčiku. Vďaka tomu existujú viaceré tematické aj kompozičné paralely medzi jeho zábermi a niektorými kresbami a obrazmi.


Bazovského fotografie z vidieka akoby sa vklínili medzi dva antipódy našej vidieckej či presnejšie rurálnej fotografie, jeden predstavuje Karel Plicka a druhý Irena Blühová. Karel Plicka sa sústredil na vyzdvihnutie toho, čo pokladal za najdôležitejšie - odkaz ľudovej kultúry: bohatstvo a estetickú pôsobivosť krojov, spevu a choreografie (to všetko vnímané ako „tichá oslava Slovenska"). Zatiaľ čo Irena Blühová, v prejave typickom pre sociálne kritickú fotografiu, si všímala predovšetkým tienisté stránky života na vidieku, jednoznačné príznaky núdze a chudoby. Podľa Ivy Mojžišovej „Plicka fotografoval zem, ktorá spieva a Blühová zem, ktorá si nemá prečo spievať"(1989).


Bazovského pozícia ako fotografického dokumentaristu bola v niečom podobná pozícii Viliama Malíka ako civilistického, skôr mestského fotografa. Malík sa takisto vyhýbal tendenčnému postoju, zachytiť chcel striktne to, čo mal pred sebou (postoj nezúčastnenosti). S obdobným zámerom fotografoval aj Bazovský. Nevieme síce nič o účele týchto záberov, pôsobia skôr ako záznamy v skicári. Na prvý pohľad nie je v  nich žiadna štylistická vôľa, ani svojvôľa.

Autor Aurel Hrabušický a Alexandra Kusá
Překladatel Paul&Elena McCullough
Nakladatel Slovenská národní galerie
Jazyk EN resumé, SK
Počet stran 176
Rok vydání 2018
Šířka 17 cm
Výška 24 cm